Dosah hrania na kogníciu

Vo všeobecnosti si môžeme dovoliť tvrdiť, že hranie hier má pozitívne vplyvy na kogníciu, samozrejme, ak opomenieme problémové hranie a hernú závislosť. Na druhej strane je akademický výskum v podstate ohraničený jedným žánrom a má množstvo limitov, ktoré je potrebné brať do úvahy. V kapitole sme sa snažili priniesť aspoň stručný prehľad výskumov dosahu hrania na kognitívne procesy, predovšetkým na vizuálnu pozornosť a exekutívne funkcie. Hoci výskum neustále napreduje, existuje nejeden empirický dôkaz o pozitívnom vplyve hrania na schopnosť ignorovať rozptyľujúce objekty v zornom poli, na spracovávanie periférnych informácií (veľkosť užitočného zorného poľa), na presnejšie a rýchlejšie detegovanie objektov alebo zmien, taktiež na väčšiu kapacitu vizuálnej pozornosti, na zlepšenia v delení pozornosti a prepínaní medzi úlohami, citlivosti na kontrast či schopnosti zamerať sa na vizuálny detail. V druhej časti sme sa venovali vybraným kognitívnym skresleniam ako konceptom kognitívnej a sociálnej psychológie a behaviorálnej ekonómie, ktorý opisuje skupinu nevedomých systémových odchýlok v myslení. Tieto javy sú prirodzeným a bežným dôsledkom snahy nášho mozgu pracovať šetrnejšie a efektívnejšie nás navigovať v prostredí presýtenom rôznymi údajmi. Stručne sme charakterizovali averziu k strate, dôkaz davom, efekt ľavej číslice, efekt približujúceho sa cieľa, efekt vlastníctva, heuristiku familiarity, klam utopených nákladov, skreslenie súčasného stavu a Zeigarnikovej efekt. Zohľadnené pri dizajne hier majú potenciál motivovať hráča a zvýšiť zainteresovanosť, resp. pôsobiť ako určitá významová skratka, hráčom pomôže ich poznanie eliminovať v zásade nesprávne rozhodnutia pri hraní.